“Spoluzakladateľ Virtual Challenge Erik miluje šport a deň bez pohybovej aktivity sa preňho akoby ani nerátal. Práve tento prístup získal od svojho otca Miroslava, ktorý ho odmala viedol k rôznym druhom športov. Obaja majú súťaživého ducha a častokrát sa aj sami medzi sebou vyzývajú a motivujú k lepším výsledkom – či už počas tréningu, pretekov alebo teraz aj virtuálnych výziev.”
Miroslav je stredoškolský pedagóg, ktorý každú svoju voľnú chvíľu venuje športu a dokonca k nemu vedie aj svojich študentov. V rámci krúžku Fénix, ktorý spadá pod celoslovenskú detskú organizáciu, pripravuje mnohé výlety a podujatia s cieľom motivovať mladých k pohybu.
Najradšej beháva
Aj keď je Miroslav milovník mnohých druhov športov, najbližší mu je práve beh. Na konte má už úctyhodných 105 maratónov a o tri roky sa by sa mal zaradiť do Diamantového klubu Medzinárodného maratónu mieru (Diamantový klub MMM eviduje a združuje všetkých bežcov a bežkyne, ktorí majú na svojom konte 25 a viac úspešne zvládnutých štartov na najstaršom maratóne v Európe.)
Každý bežec však vie, že začiatky bývajú náročné a špeciálne prvý maratón je okamihom, na ktorý sa len tak nezabúda. „Na prvý maratón sa nedá zabudnúť. Bežal som ho 2. 10. 1983 v Košiciach ako 21-ročný. Bol to 53. ročník MMM. Limit bol 4 hodiny a ja som to stihol o 51 sekúnd skôr! Na druhý deň som nemohol zísť z tretieho poschodia internátu dolu schodmi – bolesť nôh bola neskutočná. Ale ten pocit, že som to zvládol a stihol sa nedal opísať,“ spomína si Miroslav.
Odvtedy už ubehlo 37 rokov a Miroslav stále beháva maratóny pod štyri hodiny – a dokonca nielen tie slovenské, ale aj európske. Najviac mu utkveli v pamäti maratóny v Berlíne, Varšave či Aténach. „Práve v hlavnom meste Grécka bol môj druhý syn na študijnom pobyte, a tak sme sa s rodinou rozhodli, že ho navštívime. Cestu sme si naplánovali práve na čas, kedy tam mal prebiehať maratón a mne bolo jasné, že si ho musím odbehnúť. Bol to skvelý zážitok, na ktorý veľmi rád spomínam,“ hovorí.
Virtuálny maratón? Prečo nie!
Aj keď sa zahraničné maratóny dajú spojiť s poznávaním nových krajín, Miroslav sa predsa len vždy najviac teší na domáce podujatie MMM v Košiciach, ktoré berie ako vyvrcholenie sezóny. Tento rok sa naň však kvôli obmedzenému režimu nedostal, a tak mu padlo vhod, že sa organizujú aspoň virtuálne behy, vďaka ktorým nevyjde z kondície.
„Virtuálny maratón od Virtual Challenge bol mojím prvým tohto typu. Musím uznať, že to bola výzva bojovať na maratónskej trati len sám so sebou a s časom. Bežecké podujatia vždy vytvoria atmosféru súťaživosti so spolubežcami. Individuálne výzvy sú preto skôr potrebou danej osobnosti. Je to potreba neustále sa hýbať, ísť do prírody, kochať sa jej krásami a tešiť sa z toho, že robíme niečo dobré pre seba,“ hovorí Miroslav.
Virtuálny beh a virtuálne výzvy preto neberie ako náhradu pretekov, koniec koncov, ani to nie je ich cieľom. Je to možnosť, ako si nastaviť individuálny cieľ, splniť ho a dostať za to unikátnu medailu. Miroslav ich má v zbierke už 8 a už teraz sa teší na nadchádzajúce zimné disciplíny. A čo by videl rád v našej ponuke v ďalšom roku? „Vaša ponuka zaberá široké spektrum športov spojených s prírodou, viem si predstaviť, že by som išiel zdolať napríklad splav rieky,“ uzatvára svoje rozprávanie.