“Projekt sme spúšťali s malou dušičkou, pretože sme nevedeli, či sa uchytí a či bude o naše výzvy záujem. Neistota sa však rozplynula pomerne rýchlo – už pri prvých objednávkach sme si všimli, že niektorí z vás si rovno zakúpili niekoľko výziev naraz.”
Medzi takýchto ľudí patrí aj pani Darina Czingelyová z obce Mokrance na východnom Slovensku. Ako prvá účastníčka si totiž zakúpila rovno tri výzvy a zdolala ich v rekordne krátkom čase. Rozhodli sme sa preto vyspovedať ju a opýtať sa na to, kde berie motiváciu, ktorá môže byť príkladom pre nás všetkých.
Aký je váš vzťah k športu?
Športujem celý život už odmalička. Aktívne som sa venovala plávaniu, 10 rokov som trénovala karate, skúšala som aj tae-bo, jumping, ale beh mi najviac prirástol k srdcu. Dostala som sa k nemu náhodou, no v detstve som ho veľmi nemusela. Na beh som si preto musela zo začiatku zvyknúť a zistila som, ako veľmi dôležité je správne dýchanie. Začala som najprv jedným kilometrom, potom dvoma a tak ďalej. Teraz sa snažím behávať pravidelne a nemám už problém odbehnúť ani 10 kilometrov.
Prečo ste sa rozhodli prijať výzvy od Virtual Challenge?
Behávam už 10 rokov a pretože sú momentálne preteky obmedzené, tak som sa rozhodla využiť túto príležitosť a urobiť niečo aj pre dobrú vec – spojiť príjemné s užitočným a zapojiť sa do vašich výziev, kde jedno euro ide priamo pre paralympijských športovcov. Absolvovala som dva behy (5 a 10 kilometrov) a tiež som si k tomu pridala turistiku „hobby“.
Bolo náročne zdolať naše výzvy? Trénovali ste pred tým?
Trénujem pravidelne a toto bola vzdialenosť, ktorú bežné behávam. V rámci tréningu som si to aj odbehla. Turistickú výzvu som spojila s mojou dovolenkou a turistikou na Muránsky hrad.
Aká je pre vás najväčšia športová výzva?
Pohrávala som sa s myšlienkou na polmaratón, ale ešte sa na to necítim – takže to by bola pre mňa skutočná výzva. Najskôr to bude asi vaša bežecká výzva „pro“, čo je 15 kilometrov.
Zúčastnili ste sa už aj iných virtuálnych športových pretekov, alebo toto bola vaša prvá skúsenosť?
Od marca, kedy na Slovensku začali opatrenia spojené s COVID-19 a preteky sa zmenili na virtuálne podujatia, tak som sa začala postupne zúčastňovať skoro všetkých virtuálnych behov.
Chodievate aj na klasické preteky?
Áno, zúčastňujem sa aj klasických pretekov. Pravidelne behávam na Košice Night Run, Spoznaj Trebišov behom, Prešov half-marathon, Moldavský pohár či Severská desiatka. Snažím sa ich zúčastňovať každý rok.
Aký je pre vás rozdiel medzi virtuálnymi a klasickými pretekmi? Čo je výhoda, čo nevýhoda?
Nevýhodou je hlavne chýbajúca atmosféra, ktorá je typická pre preteky – od fanúšikov až po radosť z toho behu. Avšak niekedy nie je možné skĺbiť všetky podujatia spolu s prácou, čiže výhodou je to, že sa môžem zúčastniť takých pretekov, na ktoré by som sa inak nedostala. Takže si vyskúšam aj také preteky a disciplíny, ktoré by som inak nemohla realizovať. Ďalšou výhodou je to, že si viem vybrať podmienky, ktoré mi najviac vyhovujú, ako napríklad čas dňa, počasie atď.
Kde beriete motiváciu športovať?
Tým, že športujem celý život, tak si ani neviem predstaviť, že by som niečo nerobila. Už to patrí k môjmu životu a snažím sa k tomuto životnému štýlu priviesť aj moje deti. Takisto aj moji rodičia nás so sestrou motivovali k športu odmalička. Motivujú ma aj známi a priatelia, ktorých som spoznala aj vďaka behu, navzájom sa povzbudzujeme.
“Všetko sa dá, len treba chcieť a nájsť si tú správnu motiváciu.”
Plánujete zdolať ešte ďalšie virtuálne výzvy?
Určite áno, myslím si, že je to super a hlavne takéto, v ktorých aj pomáham iným a aj si zabehnem. Podobným príkladom je Beh pre labky, ktorým sa pomáha košickému útulku. Takže je to také vzájomne.
Čo by ste odkázali ľudom, ktorí budú čítať tento rozhovor?
Asi aby športovali a posúvali svoje hranice ďalej. Ja som si spočiatku tiež myslela, že som už na beh stará, pretože už mám na krku 50ku. Spočiatku to bolo naozaj ťažké, myslela som si už na prvom kilometri, že zomriem a že to nie je možné, keď som o niekom počula, že odbehne 20, 40 kilometrov alebo dokonca maratón.
Teraz odbehnem 10 kilometrov a mám z toho dobrý pocit, ktorý ma motivuje a posúva moje hranice ďalej. Myslím si, že by to mal vyskúšať každý bez ohľadu na vek. Všetko sa dá, len treba chcieť a nájsť si tú správnu motiváciu.